Počítačové hry sú fenoménom prevažne posledných rokov a pre väčšinu z nás sú náplňou každodenného života. Je teda príhodné sa pýtať, čo nám teda dávajú a čo berú, alebo aké sú riziká a naopak klady hodín strávených so slúchadlami na ušiach a s myšou v ruke.

Ako správny budúci lekár sa najprv zameriam na problémy, ktoré môže so sebou prinášať časté hranie. Hranie počítačových hier môže vyústiť v závislosť (najmä u dospievajúcich detí), zvyšuje riziko zhoršenia zraku a obezity. Niekoľko hodinové sedenie pri počítačovej hre vedie tiež k bolestiam chrbta, zápästia, ramien, šije a bedrovej chrbtice. Obrazovky vyvolávajú aj takzvaný počítačový zrakový syndróm, prejavujúci sa napätím očí, únavou, slzením, začervenaním, prípadne rozostreným či dokonca dvojitým videním. Môže nastať aj takzvaná virtuálna nevoľnosť, prejavujúca sa poruchami rovnováhy, žalúdočnými problémami, či bolesťami hlavy. Existujú aj extrémne prípady, kedy hranie hier vyvolalo epileptický záchvat alebo závislosť, čiže gamblerstvo, ktoré môže byť formou úniku pred inými duševnými problémami. O tom ale až v ďalšom článku.

Určite sa pýtate, aké klady tu môžem uviesť, po takejto kritike? Čudovali by ste sa, ale rad serióznych výskumov, ktoré sa z väčšej časti zaoberali sociálnou interakciou (prenášanú našou obľúbenou "strieľačkou" Counter-Strike) dokazuje, že jej hranie v rozumnej miere je ľudskému telu a osobnosti prospešné. Counter-Strike je oveľa viac než len bezhlavé strieľanie do protihráča. Hráči musia používať stratégiu a taktiku v komplexnosti, čo sa vyrovná šachu! Hra ako Counter-Strike je založená na dôvere a spolupráci, tým napomáha k vytváraniu pocitov spolupatričnosti a priateľstva. Premýšľajte, aký pocit najčastejšie pri hraní máte? Zlosť? Smiech? Každý sa zasmeje nad podarenou hláškou svojho spolubojovníka. Counter-Strike dáva hráčom aj možnosť aktívnej participácie do určitej vysnívanej úlohy, ktorú nemôžu v bežnom živote dosiahnuť. Poskytuje to teda možnosť prežívať svojimi vlastnými pocitmi aj situácie, do ktorých by ste sa v reálnom živote neodvážili.
Iste sa ponúka argument, že hry plné násilia nie sú ideálne pre dospievajúce deti, ale každý mladý človek potrebuje pre svoj vývoj určitú mieru vzrušenia. Táto potreba je čisto fyziologickej povahy. Keby ste sa mali vžiť do kože rodičov, kde by ste radšej videli svojho „puberťáka“? Hrať dramatické počítačové hry alebo v meste, kde sa zúčastňuje nočného vyčíňania fanúšikov po futbalovom zápase?
 

Teraz teda viete čo od Counter-Strike a podobných hier čakať. Dúfam, že si každý, kto bude čítať tento článok uvedomí, že prechádzka s priateľkou v lese, je v každom prípade organizmu prospešnejšia a mali by ste tomu venovať aspoň rovnako veľa času, ako vysedávaniu za počítačom.